We are searching data for your request:
Upon completion, a link will appear to access the found materials.
Autoportréty sú rôzne, obzvlášť zábavné medzi kubistami, ktorí sa snažia vyjadriť najúplnejšie, nezaoberajú sa vonkajšou formou a svojvoľne ju prispôsobujú obsahu. Konchalovského autoportréty nevyzerajú ako oni - je to celkom jednoduché a dokonca aj bežné.
Žiadne zbytočné rohy, zelené nosy a nepredstaviteľné ohyby. Je to len to, že starý muž s fúzy na fúzy predstavuje vo svojej vlastnej dielni, dívajúc sa na diváka dobromyseľne a trochu prekvapene, akoby nerozumel tomu, čo robí iná osoba vo svojom ateliéri.
Má na sebe šedý klobúk, trochu pokrčený, ale veľmi rovnomerne nosený, jasne žltú košeľu, sako a nohavice, ktoré sú držané na podväzkoch. Jeho okuliare sú okrúhle a obraz sa vo všeobecnosti podobá obrazu absentujúceho excentrického profesora, milovaného študentmi, a nie umelca, ktorého mnohí mnohí pozreli.
Jednou rukou na opasku, v druhej kefke - nemennou vlastnosťou povolania. Na klobúku je čierna stuha, ktorá nevyzerá ako pohreb, ale pocta móde. Z tváre môžete vidieť, ako veľmi sa umelec nechcel lichotiť, keď sa snažil vyjadriť, ako bol v zrkadle. Mierne previsnuté záhyby na perách, vráska na nose, krk pripomínajúci korytnačku - to všetko je charakteristické pre žijúceho človeka, nie pre slávnostný portrét.
Tým, že sa umelec postaví do sveta maľby, snaží sa to urobiť v maximálnej miere, akoby v nádeji, že tam ožije, medzi svetlými, slávnostnými farbami, krajinou a zátišími, ktoré vytvoril, ľuďmi, ktorí sú mu drahí.
Je pekné pozerať sa na autoportréty - zanecháva pocit stretnutia s dobrým priateľom, pocit mieru a aktívneho a dobrého života, ktorý umelec žil.
Za jeho plátnami - počas jeho života Konchalovsky maľoval takmer dvetisíc obrazov - úhľadne položený na stenu, malá sadrová figúrka nejakého mysliteľa.
Umelec, ako zostal na obraze, má pred sebou ešte veľa.
Zátišie Petrov Vodkin
